V detských dlaniach sa hlina prebudila k životu. Z mäkkej zeme sa stala kronika pocitov, do ktorej sa vpísali slzy, úsmevy, tiché nádeje i sny, ktoré ešte nenašli svoje slová. Každý dotyk bol nežným rozhovorom duše s hlinou, každé pohladenie odvahou povedať svetu: „Takto sa dnes cítim.“
Artefiletika je miestom, kde nemusí prehovoriť hlas, aby bolo srdce vypočuté. Tam, kde slová končia, začínajú hovoriť ruky. V ich pohyboch sa ukrýva liečivá sila tvorby – tichá, nenápadná, a predsa schopná zaceliť praskliny, ktoré vo vnútri zanechala bolesť.
A tak sa z obyčajnej hliny zrodili nielen jedinečné diela, ale aj malé zázraky. Každý z nich niesol odtlačok detskej duše a pripomínal nám, že aj to, čo bolo zlomené, môže byť láskavo pretvorené na niečo krásne. Pretože umenie nelieči tým, čo vytvoríme, ale tým, čo počas tvorenia dokážeme zo seba uvoľniť a nechať rozkvitnúť.