Tohtoročný príchod Svätého Mikuláša bol pre našu školu viac než len milou tradíciou. Bol to deň, ktorý sa nás dotkol hlboko v srdci. Navštívili nás naši priatelia, Miro a Janči - ľudia, ktorí si so sebou priniesli nielen dobrú náladu ale aj skutočné životné príbehy a veľkú lásku k druhým. Janči a Miro sú abstinujúci gambleri. Ľudia, ktorí si prešli tichými bojmi, pádmi aj sebahľadaním. Mohli by svoju minulosť skrývať, no oni urobili pravý opak: rozhodli sa premeniť na niečo, čo pomáha, lieči a inšpiruje. Ich motto ,,Zranení zraňujú, vyliečení liečia“ zrazu prestalo byť len vetou - v ich prítomnosti sme cítili, čo znamená. Prišli k nám s úprimnosťou, ktorá sa nedá predstierať. S pokorou, ktorá vyrastá z poznania vlastných omylov. A s láskou, ktorú dnes odovzdávajú tam, kde ju ľudia najviac potrebujú. Pripomenuli nám, že najdôležitejšie veci v živote nie sú darčeky, nové veci či dokonalé obrázky. Sú to objatia. Slová, ktoré povzbudia. Úsmevy, ktoré liečia. A čas, ktorý si venujeme navzájom. Vďaka nim sa náš Mikulášsky deň stal mimoriadne teplým, ľudským a úprimným. Deti sa smiali, spievali a tešili, no medzi všetkými veselými chvíľami bolo cítiť aj niečo oveľa vzácnejšie - prijatie, blízkosť a nádej.
S veľkou vďakou hovoríme: Ďakujeme vám obom. Ďakujeme za to, že ste prišli, že ste otvorili srdcia a že ste nám ukázali, že aj z najťažších kapitol života môžu vyrásť najkrajšie príbehy. Tešíme sa na každý ďalší moment, ktorý spolu prežijeme.